Konferencia na počesť 60.výročia Eurovízie

Včera, 24.4.2015, sa v Londýne konala konferencia na počesť 60.výročia Eurovízie. Konferencia trvala viac než 7 hodín, medzi diskutujúcimi boli napríklad Jon Ola Sand a niekoľkí víťazi Eurovízie a zaoberali sa sociálnym, politickým a kultúrnym vplyvom Eurovízie.
Jedným z prvých rečníkov bol Jon Ola Sand, výkonný supervízor Eurovízie, ktorý svoju reč sústredil hlavne na otázku, prečo je Eurovízia stále silná a udržateľná. Ako hlavné dôvody spomenul obrovský trh, najnovšie technológie a inovácie a prepracované pravidlá, s ktorými musí súhlasiť každý štátny verejný vysielateľ TV a rádia (u nás RTVS). 

Ďalšou rečníčkou bola Karen Fricker (Katedra dramatických umení, Brock University, Ontario, Kanada), ktorá vystúpila s prejavom na tému "Čo nás Eurovízia naučila o Európe". 
Karen sa vyjadrovala k  limitom Európy - tvrdí, že hranice Európy nie sú striktne definované a časom sa menia. Spomenula zaujímavé fakty ako napr. fakt, že Turecko a Rusko sa Eurovízie zúčastnili skôr ako niektoré členské štáty Európskej únie. Na druhej strane, Eurovízia spája národnú hrdosť s pocitom európskej spolupatričnosti - diváci chápu, že nie sú iba členmi svojho národa, ale že sú aj Európania (viď napr. taliansku pieseň z roku 1990 s názvom "Insieme (Unite, Europe)". 
Okrem iného, Eurovízia nás v mladom veku naučila  základné geografické rozdelenie Európy, polohu štátov, vlajky, jazyky a jazykové rodiny a v neposlednom rade aj politické, kultúrne a sociálne vzťahy medzi zúčastnenými krajinami. Karen sa dokonca vyjadrila, že Eurovízia má obrovský potenciál k využitiu na vzdelávanie a ak by pôsobila v Európe, určite by tento potenciál využila. 
Nasledovala panelová diskusia na tému "Eurovízny rituál pre rodinný a populárny život v Európe". Medzi diskutujúcimi boli okrem iných Dave Benton (víťaz Eurovízie 2001) a William Lee Adams (zakladateľ portálu Wiwibloggs). Diskusia sa sústredila hlavne okolo témy sociálnych médií, ktoré predĺžili sezónu Eurovízie z jedného týždňa na celoročnú sezónu a umožnili divákom z celého sveta sledovať Eurovíziu naživo. 
Tretím rečníkom bol historik a univerzitný profesor Dean Vuletic, pôvodom z Austrálie, no momentálne pôsobiaci na Viedenskej univerzity, kde už štyri roky prednáša kurz "História Európy opísaná prostredníctvom Eurovízie".  Dean zdôraznil, že Eurovíziu v roku 1956 zakladali rovnaké štáty ako predchodkyňu Európskej únie, ESUO, a Eurovízia sa výrazne pričinila v procese európskej integrácie, hlavne po skončení Studenej vojny. 

Dean spomenul aj Karla Gotta, ktorého Rakúsko pozvalo reprezentovať ich na Eurovízii počas Pražskej jari v roku 1968, čím prejavili podporu ČSSR počas procesu demokratizácie spoločnosti. 

Dean tiež načrtol históriu Izraela, históriu vzťahov medzi Gréckom a Tureckom, zmeny politických režimov v niektorých štátoch (Španielsko, Portugalsko,...) a ďalšie historické udalosti reflektované v eurovíznych piesňach a vystúpeniach. 

Nasledovala panelová diskusia na tému "Inovácie", kde okrem iných diskutovali už spomenutý Jon Ola Sand, Sietse Bakker (supervízor podujatí ESC) a Pernille Gaardbo (hlavná producentka ESC 2014).

Diskutujúci sa vyjadrili, že niet pochýb, že práve Eurovízia poháňa technologické inovácie v Európe, pretože každá krajina, ktorá má šancu ESC organizovať, chce prezentovať tie najnovšie inovácie - a to môžeme skutočne vidieť každý rok.


Ďalším rečníkom bol Paul Jordan, ktorý v roku 2011 získal titul PhD. vďaka svojej diplomovej práci na tému "Budovanie národa a národnej značky v Estónsku a Ukrajine prostredníctvom Eurovízie". Paul sa zmieňoval o vplyve Eurovízie na zrýchlenie procesu integrácie Estónska do Európskej únie a o roly Ruslany (víťazka ESC 2004) počas Oranžovej revolúcie, ktorá sa konala koncom roku 2004 na Ukrajine. Ukrajina chcela ESC využiť pre účel rýchlejšej integrácie do EU, rovnako ako Estónsko. Paul odpovedal aj na otázku z publika, či sú interpreti ambasádormi svojich krajín - odpoveď znela "samozrejme, pri piesni sa predsa vždy píše názov štátu".
Sledovanosť ESC 2014

Ďalšou vystupujúcou bola Francesca Cimino, ktorá je zodpovedná za analýzy v "EBU (Európska vysielacia únia) Media Intelligence Service" a rečnila na tému "Diváci Eurovízie". Francesca nám priniesla analýzy sledovanosti, demografické analýzy divákov a pod. Pre lepšie vysvetlenie máme pre vás priamo analýzy a grafy.


Sledovanosť finále ESC 2014 vo vybraných krajinách
Zaujímavosť: V čase vysielania finále ESC 2014 až 99% Islandčanov pozeralo práve ESC (inými slovami - iba 1% ľudí na Islande pozeralo v tom čase niečo iné ako ESC).

Na rad prišla prirodzene aj víťazka ESC 2014, Conchita Wurst.
Conchita Wurst si preberá rakúsku cenu Romy za "Najlepší televízny moment roka".

Po prebratí si ceny Romy (rakúska alternatíva Oscara) nasledoval rozhovor s Conchitou, ktorá hovorila o svojom vzťahu k Eurovízii, o svojich pocitoch počas minuloročnej Eurovízie, o tom, čo sa v jej živote od jej víťazstva zmenilo, o moderovaní v Green room (Conchita bude moderovať v Green room počas ESC 2015) atď.

Poslednou časťou konferencie bola panelová diskusia na tému "Inšpirácia - funkcia Eurovízie v rôznych komunitách, národoch a regiónoch." 

Pred ukončením sa ešte Dean Vuletic vyjadril na otázku, či je participácia Austrália ďalším dôležitým medzníkom, ktorý zmení Eurovíziu: "Mali by sme myslieť na to, čo sa deje bližšie k nám. Dôležitejšou témou pre mňa je fakt, že Slovensko sa Eurovízii nezúčastňuje. Nemuseli by ani z Bratislavy ďaleko cestovať. Je to len cez hranice. Takže to je pre mňa väčšou témou ako Austrália, pretože keď som sa počas prednášky opýtal mojich študentov, koľkí z nich boli v Bratislave a nikto nezdvihol ruku napriek tomu, že je to hodinu a pol jazdy autom, to je pre mňa problematické."



FOTO: eurovision.tv

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára