Prinášame Vám článok od Szabolcsa, jedného z fanúšikov, ktorý Vám povie o svojej príprave do Kodane, zážitkoch, ktoré zažil počas celého "eurovízneho" týždňa stráveného v Kodani a takisto Vás pozve na prvé celoslovenské stretnutie fanúšikov.
Bol to upršaný novembrový deň.
Takto sa to celé začalo. 29-teho novembra predávali prvé lístky na live shows
a ja som si ich kúpil hneď na obe semifinále. Lístok na finále sa mi
nepodarilo zohnať, ale kúpil som si jeden na jury final. Po piatich rokoch, čo
sledujem Eurovision Song Contest, to bolo prvýkrát, keď som nesedel doma vo
svojej izbe pred televíziou, ale aj ja som bol jeden z 11 000
divákov, ktorí fandili priamo v aréne, presnejšie v B&W Hallerne
v Kodani.
Koncom
februára som sa zúčastnil na finále „A Dal“ v Budapešti. Organizovali
to v malom štúdiu a samozrejme bola to oveľa skromnejšia show, ako sú
medzinárodné kolá, ale užil som si to a pre mňa to bolo ako pred eurovízna
párty.
Mesiace
rýchlo ubehli a prišiel deň D. Tento rok som sa zúčastnil ako divák
v národnom kole prvýkrát, taktiež na Eurovízii a takt to bolo aj
s lietaním. Všetko prebehlo v poriadku a po menej ako 2 hodinách
som už bol v meste ESC, v Kodani.
Pri
prvej prechádzke mestom som stretol veľa fanúšikov oblečených napríklad za Sannu
Nielsen zo Švédska alebo za Conchitu Wurst z Rakúska. Plagáty boli na
každom rohu, nebol človek, kto by nevedel, že sa koná Eurovízia. Na fan mile
hrávali celý deň najväčšie hity z histórie ESC a každý deň tam
organizovali rôzne programy, či už koncerty, zumbu alebo karaoke.
Do
bývalej lodenice sa dalo dostať autobusom alebo loďou, ktoré premávali celý
deň. Ja som preferoval autobus, ktorý bol vždy plný najväčšími fanúšikmi
eurovízie. Párty sa začala už tam, atmosféra nebola taká komorná, ako
v normálnom autobuse, práve naopak. Ľudia spievali, tancovali
a zabávali sa bez ohľadu na to, či sa poznali alebo nie.
Pred
B&W Hallernou sme prešli „kontrolou“ a potom sme museli čakať na
začatie show. Keď som po prvýkrát uvidel halu
z vnútra, bol som trošku sklamaný. Stage bola vynikajúca a „obrovská“ ale
zvyšná časť pre sediacich a pre green room boli malé, aspoň podľa môjho
názoru.
O dobrú náladu sa už hodiny
pred živým prenosom postaral vždy DJ a presne o 21.00 sme začuli
zvučku, ktorú pozná celá Európa, hymnu EBU a show sa konečne začala.
Atmosféra za celý čas bola
fantastická a ľudia vždy dali najavo svoje názory a pocity tlieskaním,
tancom, spievaním, ale v niektorých prípadoch aj piskotom.
Niektoré
výsledky ma prekvapili, napr. nepostúpenie niektorých krajín alebo postup
všetkých krajín, ktoré doteraz vo finále neboli. Teraz, po skončení tohto
ročníku som s výsledkami úplne spokojný.
Deviaty
máj bude pre slovenských fanúšikov sviatkom, lebo práve v tento deň som sa
zúčastnil spoločne s ďalším Slovákom Michalom na medzinárodnom stretnutí všetkých OGAE klubov (OGAE = oficiálne zoskupenie fanúšikov Eurovízie).
Stretli tam ľudia z 35 krajín, ktoré sú už členmi OGAE a zvyšné
krajiny, ktoré sa chceli stať členom. My sme patrili medzi zvyšné krajiny. Michal nás reprezentoval
fantasticky pred ostatnými a práve preto a samozrejme vďaka nemu sme
sa stali oficiálnym členom OGAE. Ďakujeme.
Som rád, že som mohol zažiť to,
čo zažívajú ľudia nielen z celej Európy ale z celého sveta už 59
rokov. Stretol som nových ľudí, spoznal som novú krajinu a nové tradície. Bol
to obrovský zážitok a už teraz čakám na máj 2015, keď sa stretneme vo
Viedni, kde sa bude konať jubilejný 60. ročník tejto súťaže. Teším sa na to,
ako aj na prvé naše OGAE stretnutie, ktoré sa bude konať vo Zvolene od štvrtého
do šiesteho júla, kde radi uvidíme aj Teba!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára